Vo všeobecnosti sa AAS zvyčajne injekčne podávajú do svalov a peptidové látky do tuku. V poslednom čase sa však čoraz častejšie stretávam s podávaním AAS len do tuku. Je to dobrý nápad? Poďme si to rozobrať. AAS je skutočne možné aplikovať do tuku, ale len v obmedzenom množstve, pričom maximálna odporúčaná dávka je 1 až 1,5 ml.
Našiel som štúdiu, ktorá porovnávala výsledky medzi intramuskulárnym podávaním TST Cypionate a subkutánnym podávaním TST Enanthate. Štúdie sa zúčastnilo 234 hypogonadálnych mužov. Boli rozdelení do dvoch skupín:
Skupina dostávajúca 100 mg TST C týždenne do svalu
Skupina dostávajúca 100 mg TST E týždenne do tuku
Štúdia trvala 12 týždňov a sledovali sa v nej hladiny testosterónu, E2, červených krviniek a PSA (prostata). Pozrime sa na výsledky:
Hladiny testosterónu v skupine s intramuskulárnymi injekciami TST C: po 12 týždňoch sa hladiny pohybovali od 313,6 ng/dl do 536 ng/dl.
Hladiny testosterónu v skupine so subkutánnymi injekciami TST E: po 12 týždňoch sa hladiny pohybovali od 246,6 ng/dl do 552,8 ng/dl.
Ako vidíte, hladiny testosterónu v krvi boli v oboch skupinách prakticky rovnaké. Rozdiel bol v tom, že hladiny E2 boli pri podkožných injekciách výrazne nižšie, rovnako ako hladiny červených krviniek. Hodnoty PSA sa nezmenili ani pri jednom zo spôsobov podávania.
V inej štúdii z roku 2002, 22 mužov, ktorým sa podávalo 125 mg TST týždenne subkutánne počas 12 týždňov. Výsledky:
Priemerná minimálna hladina TST pred štúdiou bola 14,48 nmol/l a na konci štúdie 59,94 nmol/l, čo predstavuje významný nárast.
Priemerná maximálna hladina TST pred štúdiou bola 21,65 nmol/l a na konci 85,17 nmol/l - až 4× vyššie hodnoty.
Ako vidno, subkutánne podanie je účinné, je len škoda, že v štúdii sa neporovnávalo subkutánne a intramuskulárne podávanie. Máme však k dispozícii aj inú štúdiu z roku 2019, kde sa tento rozdiel skúmal. Zúčastnilo sa ho 20 mužov, z ktorých každému bolo podaných 1000 mg TST Undecanoate (Nebido).
V skupine so subkutánnym podaním, bolesť bola hlásená približne po 24 hodinách - dôvod je jasný, 4 ml oleja do tuku je naozaj príliš veľa. Odporúča sa podať podkožne maximálne 1-1,5 ml. Pozrime sa na výsledky:
Maximálna hladina TST v krvi sa dosiahla v priemere na 8. deň pri subkutánnom podaní a na 3. deň pri intramuskulárnom podaní. Je teda zrejmé, že látka sa rýchlejšie vstrebáva do svalu.
Maximálna hladina TST v krvi bola 8,4 ng/ml pri subkutánnom podaní a 9,6 ng/ml pri intramuskulárnom podaní - rozdiel teda nie je významný (len 1,2 ng/ml).
Doba, počas ktorej TST zostával v krvi, bola v priemere 183 dní pri subkutánnom podaní a 110 dní pri intramuskulárnom podaní.
Hladiny DHT a E2 sa významne nelíšili.
Je teda jasné, že subkutánne podanie spôsobuje pomalší nástup maximálnej hladiny TST, ale sú dosiahnuté hodnoty prakticky rovnaké ako pri intramuskulárnej aplikácii. Rozdiel je v tom, že pri subkutánnom podaní zostáva TST v krvi podstatne dlhšie.
Záver:
Subkutánne podávanie prináša stabilnejšie hladiny účinnej látky v krvi. Nástup maximálnej úrovne je skutočne pomalší, ale účinná látka zostáva v krvi dlhšie. Jedinou nevýhodou je, že v jednej dávke by nemalo byť viac ako 1-1,5 ml oleja - inak hrozí riziko bolestivej hrčky v mieste vpichu.
Táto metóda je vhodná pre tých, ktorí majú problémy s vysokými hladinami E2, vysokým krvným tlakom alebo "chrípkovými" stavmi po vyšších dávkach AAS. Ak sa AAS aplikuje subkutánne každý deň alebo každé 2-3 dni v nižších dávkach, telo ho lepšie znáša. Hladiny E2 bývajú nižšie, krvný tlak stabilnejší a prakticky sa neobjavujú stavy podobné chrípke.
Napríklad:
70 mg denne
165 mg každý druhý deň
Pre tých, ktorí chcú získať maximum z AAS a dosiahnuť vyššie hladiny účinnej látky, intramuskulárne podanie zostáva jasnou voľbou. Podľa môjho názoru to však pre bežných používateľov nie je potrebné.
English 
Czech 
Slovak 
German